Rímska ríša je pojem, ktorý dnes pozná každý, no len ako dejiny. Z kedysi najmocnejšieho impéria dnes už ostali iba záznamy v kronikách, polorozpadnuté ruiny kedysi slávnych miest a stavieb a príbehy o dobíjaní sveta, cisároch a gladiátoroch. Aj keď, ako už samotný názov ríše napovedá, sú jej korene v ďalekom Ríme, jej súčasťou bolo aj naše Slovensko. Gerulata v dnešných Rusovciach, pevnosť v meste Komárno, obe priamou súčasťou Limes Romanus, vojenský tábor v Iži, ktorý bol jediným opevneným bodom na ľavej strane Dunaja. No Rimania zašli ďalej ako len na hranice nášho územia.
Trenčín patrí k trom najstarším mestám na Slovensku, spolu s Nitrou a Bratislavou. Ich písomné zmienky siahajú do kroník z 11. storočia n.l. Trenčín vďaka svojej strategickej polohe v blízkosti troch karpatských priesmykov a na križovatke obchodných ciest bol významným centrom celého stredného Považia. Zrejme práve vďaka tomu si ho v 2. storočí n.l. vybrala II. pomocná rímska légia na prezimovanie.
Osadu, ktorá tu na prelome rokov 178 a 179 vznikla, poznáme pod starovekým názvom Laugaricio. 855 rímskych legionárov sa usadila na mieste dnešného Trenčína počas markomanských vojen. Táto osada sa považuje za jedno z najsevernejších miest, kam sa Rimania v rámci výpadov proti Germánom dostali.
Germáni, ako jeden z dôvodov prečo vôbec Rimania budovali opevnenia v okolí Dunaja, boli veľkým problémom. Preto v roku 172 cisár Marcus Aurelius viedol proti nim vojenskú výpravu. V poslednom roku tejto vojny prenikol oddiel II. pomocnej légie z posádky, ktorá sídlila na mieste dnešnej Budapešti, údolím Váhu až k osade Laugaricio. Tam vybojovali víťaznú bitku nad Kvádmi, o čom hovorí známy nápis vytesaný do skaly pod Trenčianskym hradom.
O nápise sa vedelo už od 16. storočia, pretože bol spomenutý v diele Mikuláša Istvánffyho, o storočie neskôr o ňom písal Martin Zeiller a mnohí ďalší. Aj keď niektorí historici správne z neho vyvodzovali obdobie vzniku nápisu, ich teórie o Trenčíne založenom Rimanmi (kedy sa opierali o rímske meno Terentius a z neho vyvodili názov Trenčín) boli nesprávne. Aj keď o nápise máme zmienky už vyše 500 rokov, úspešne datovať sa ho podarilo až historikovi Jozefovi Dobiášovi v 20. storočí.
Prečo tak neskoro?
Pravosť nápisu bola spochybňovaná rôznymi odborníkmi. Paradoxne jeho datovanie, identitu vyhotoviteľa a teda aj samotnú pravosť nápisu v Trenčíne potvrdil nález v Alžírsku z polovice 20. storočia. V lokalité Zána bol objavený podstavec sochy bývalého miestodržiteľa: Marcus Valerius Maximianus. Podstavec obsahoval takisto nápis ktorý opisoval jeho bohatú kariéru v rímskej armáde. A práve v tomto opise bola spomenutá udalosť, kedy jeho légie prezimovali v osade Laugaricio v zadunajskom barbariku. Nález zo Zány, ako aj samotný text nápisu v Trenčíne umožnili presné datovanie.
Nápis na skale pod Trenčianskym hradom by bol zrejme obyčajným ľudom nedostupný, no vďaka tomu, že dnes sa pred skalou nachádza hotel, dostanete sa k nemu aj bez krídel či lezenia.
Doslovný preklad nápisu, po doplnení zvetraných písmen znie:
“Víťazstvu cisárov, vojsko, ktoré táborilo v Laugaricione, 855 vojakov druhej légie. Vyhotoviť dal Maximianus, legát druhej légie Pomocnej.”
Napriek tomu, že je to unikátny nález, nie je považovaný za najstarší rímsky nápis v Európe, ba dokonca ani na Slovensku. No je však najvýznamnejším rímskym nápisom vytesaným do kameňa v strednej Európe severne od Dunaja, ktorý sa zachoval „in situ“ (na svojom pôvodnom mieste)
Najstarším dodnes známym rímskym nápisom na Slovensku je nápis v obci Boldog pri Senci. Pochádza z prelomu prvého a druhého storočia n.l. Ide o náhrobný kameň rímskeho centúria, ktorý bol v stredoveku použitý na stavbu katolíckeho kostola. Je dobre čitateľný na vonkajšej stene.
